OD MARÍNY

10_marina_buletin_autor_Diana_StrauszovaVzdelaná žena z mesta, príjemná moletka veselej povahy, so srdcom z perníka a zmyslom pre domovinu, hľadá muža do koča i do salóna s hlbokým hlasom a vášnivým metaforickým brkom. Foto napovie. Zn. Vezmeš ma na Paradajz?

Educated woman from the city, nicely figured, cheerful in nature, with a heart of gingerbread and the sense for homeland is looking for a man for good and bad days, with a deep voice and a passionate metaphorical quill. Photo tells. PS: Will you take me to PARADAJZ?

Účinkujú: Vladislav Plančíková, Dorota Letenajová, Natália Bokníková
Scéna a kostýmy: Diana Strauszová
Bábka: Zuzana Malcová
Réžia: Zuzana Šimová

Premiéra: 7. september 2009

Slide 1
Slide 2
Slide 3
Slide 4
Slide 5
Slide 6
Slide 7
Slide 8
Slide 9
Slide 10
Slide 11
Slide 12

Ohlasy:

Príbeh Divadla Non.Garde

(úryvok)

[…]

Garde pre Marínu
Najnovšou inscenáciou Divadla Non.Garde je inscenácia Od Maríny v réžii Zuzany Šimovej, ktorá vznikla na motívy romantickej poézie štúrovskej generácie – slávnej Sládkovičovej Maríny. Marína bola však iba odrazovým mostíkom – Od Maríny vychádzala inšpirácia, ktorá sa pretavila do svojbytnej javiskovej poézie. Od Maríny dostala režisérka a herečky dar, ktorý sa rozhodli rozbaliť, vychutnať si ho, rozobrať a darovať v novom balení divákom. V inscenácii Od Maríny badať isté podobnosti so Štrbákovou poetikou, ktorou sa Šimová ako režisérka zrejme nechala ovplyvniť. Meditatívny temporytmus inscenácie, radikálne odmietnutie ataku rýchlych a dynamických obrazov, javisko zahustené ťažko čitateľnými, symbolickými obrazmi v mnohom pripomína inscenáciu Druhé kolo. Aj odpsychologizované herectvo troch herečiek na javisku napovedá,že proces tvorby bol zrejme podobný tvorbe tejto inscenácie. Zuzana Šimová si do svojho projektu vybrala okrem herečky Doroty Letanayovej, s ktorou spolupracuje pri tvorbe rozprávok, ešte dve neherečky – Natáliu Bokníkovú a Vladislavu Plančíkovú. Na prvý pohľad možno prekvapivý výber sa ukazuje ako správny. Šimová totiž nehľadala herečky, ktoré by dokázali do detailov naplniť jej predstavu; hľadala partnerky na dialóg, na dlhú, systematickú, tvorivú púť, ktorou sprevádzala postava Maríny. Preto divák, ktorý v divadle očakáva citové vzplanutia veľkých hereckých kreácií, ostane sklamaný. Priznám sa, že do veľkej miery aj ja patrím k tejto skupine divákov: rada vidím na javisku herca, ktorý dá zo seba všetko – na chvíľu sa pre diváka obetuje a nemyslím tým patetické a ťaživé psychologické prežívanie veľkých gest. Napriek tomu, toto „neherectvo“ v inscenácii Od Maríny nebolo pre mňa negatívnym zážitkom.Jasne totiž cítiť, že herečky si túto hereckú sebaobetu systematicky a pomalými krokmi prešli ešte predtým, ako vystúpili pred divákov. Navyše, všetky tri dievčatá sú na javisku veľmi zaujímavé: sú to bytosti plné tajomstva a ich jemná neistota zanecháva hrejivý pocit autenticity.
Poézia Andreja Sládkoviča v rukách štyroch žien dala šancu prehovoriť Maríne: inscenáciaje naozaj citlivou sondou do ženskej duše. Vďaka Divadlu Non.Garde Marína už nie je iba opisovaným subjektom básnikových túžob. Na javisku sa odohrajú tri príbehy Maríny,v ktorých si každá z herečiek vytvorila vlastný koncept prerozprávaný takmer v tichu – len s použitím minimalistických objektov a atmosférických zvukov, vytvárajúc široké sémantické pole. Mužský hlas v tomto čisto ženskom myslení a cítení zaznie iba reprodukovane, cez vybrané strofy Maríny, ktoré recituje niekoľko mužov. Jemný pátos, ktorý zaznieva z ich slov, je akousi jemnou iróniou na Sládkovičove videnie ženy ako nositeľky národných významov a symbolov, popierajúcich jej výbojnú individualitu. V rade asociácií si divák počas inscenácie skladá svoj vlastný, subjektívny príbeh. Snahou prerozprávať ten môj by som sa pravdepodobne dostala na nebezpečné rázcestie rozprávania nekonečného príbehu na pokračovanie. Navyše si myslím, že cieľom tohto tvorivého tímu je nechať priestor každému divákovi pre vlastný intímny príbeh. Inscenačný prístup totiž prináša veľkú slobodu vnímania, odkrývania a odhaľovania a každý z diváckych príbehov si tak nárokuje na neomylnosť. Mňa však práve táto neobmedzená sloboda paradoxne v tejto inscenácii najviac obmedzovala. Chýbali mi hranice, ktoré by udržali moju pozornosť, ktoré by ma naviedli na istý spôsob čítania týchto troch konceptov. Takto som akoby len zachytávala snehové vločky, ktoré sa v mihu sekundy roztopili na teplej dlani. A tak krátke záchvevy radosti z nádherných,fantazijných obrazov prekrýva konečné rozrušenie z vlastného nepochopenia. Priala by som si byť aspoň spolovice takou tvorivou partnerkou, akými si boli odkrývateľky ducha Maríny pri svojej práci.
Oproti symbolmi nahustenej scéne pôsobí v inscenácii veľmi osviežujúco záverečný epilóg v podobe dokumentárnej dokrútky. Tvorba inscenácie Od Maríny totiž neskončila konečným predstavením, ktorého fixná podoba sa prezentuje divákovi. Dievčatá sa rozhodli pokračovať vo svojej ceste a vymysleli zaujímavý nápad, ako vyslať signál o Maríne do povedomia ľudí. Prostredníctvom zasielania drevenej bábky zosobňujúcej Marínu (bábka, mimochodom, funguje aj počas inscenácie, sedí medzi divákmi a veľkými očami zvedavo pozoruje dianie na javisku) obyvateľom Banskej Štiavnice, ktorí majú možnosť s bábkou týždeň žiť a potom o svojom spolunažívaní na kameru rozprávať, prebúdzajú dievčatá k životu nielen Marínu, ale aj históriu, nachádzajú nové paralely nielen s poéziou, ale aj s divadlom, ktoré už nie je uzavretou formou. Myslím, že Marína môže byť dievčatám naozaj vďačná. Ktovie, ako by to celé vnímal Andrej Sládkovič? […]

Jana Hanzelová
Príbeh Divadla Non.Garde. In: kød – konkrétne o divadle, roč. III., č. 10/2009, s. 37-38.

Marína v podaní divadla Non.Garde sa sústreďuje na pohyby a divácke vnemy
Divadlo Non.Garde vzniklo v roku 2007 a svoju tretiu sezónu otvorilo premiérou inscenácie Od Maríny na motívy ľúbozvučnej básne Andreja Sládkoviča.
Pokiaľ je známa Sládkovičova Marína plná milostných vyznaní, zamyslení nad krásou Podpoľania a oslavou šírošírej slovenskej zeme, inscenácia divadla Non.Garde je celkom z iného súdka. Divadlo si zvolilo poetiku, v ktorej komunikuje s divákom formou neverbálnych vyjadrení, minimalizovaním slova, ktoré sa objavuje sporadicky a v náznakoch. Silu divadelnej výpovede spstreďuje do pohybov, ktoré sú náročné na divácke vnemy. Záleží na každom návštevníkovi predstavenia, čo si z divadla odnesie, nemôže čakať rukolapné dôkazy a presné formulácie. Taká je najnovšia Marína.
V širokých sukniach vytŕča objemný zadok smerom k divákovi, aby jeho erotickú funkciu zároveň potupila ostrými vpichmi kovových šípov do pozadia. Hovorí o erotike, jej prsia však zostávajú zahalené. Plní si domáce práce s pokorou a odovzdaním, jej svet sa však odohráva v celkom iných dimenziách.
Inscenácia Od Maríny je novodobou mytológiou, ktorá posúva tradičné vnímanie notoricky známeho príbehu do aktuálnych rovín. Nejde však o klasickú modernizáciu básne, ale o abstrahovanie nadčasovosti Maríny. V réžii mladej divadelnej režisérky Zuzany Šimovej sa predstavujú Natália Bokníková, Dorota Letenayová a Vladislava Plančíková. Scénu a kostýmy navrhla Diana Strauszová.
Ambíciou divadla Non.Garde je spájať mladých tvorcov súčasného umenia. Prináša priestor pre žánrové presahy, otvorenosť a komunikáciu s divákmi a umelcami, ktorí sa chcú slobodne vyjadrovať. Svoju snahu napĺňajú tvorcovia aj v najnovšej premiére, ktorú ponúkajú divákom s fantáziou, schopnosťou akceptovať netradičné formy divadelných prevedení a s toleranciou k modernému inscenačnému zmýšľaniu. Divadlo Non.Garde sídli v Stredoeurópskom dome fotografie na Prepoštskej 4. Druhá premiéra inscenácie je naplánovaná na 21. Septembra 2009 o 20.00 h.

Dáša Šebanová
Bratislavské noviny, 17. Septembra 2009, ročník XII., č. 30/2009, s. 14.